Nad prežitím nosorožcov visí otáznik

Autor: Matej Dolinay | 13.8.2011 o 18:13 | (upravené 14.8.2011 o 0:14) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  923x

Len máloktorá skupina spomedzi veľkých živočíchov čelila a doposiaľ čelí tak obrovskému tlaku zo strany človeka ako nosorožce.Pri ohromnom tempe ich vybíjania v minulosti je malým zázrakom,že všetkých 5 druhov na svete ešte aspoň v počte pár jedincov prežíva.Táto skutočnosť sa ale môže behom krátkeho času zmeniť-a nosorožcom už ho veľa neostáva.Pokiaľ nedôjde k výraznému zlepšeniu situácie na čiernom trhu prekypujúcom predovšetkým v Číne,svojim deťom budeme môcť o týchto majestátnych cicavcoch iba rozprávať.

mladé nosorožce dvojrohé pri hremladé nosorožce dvojrohé pri hreMatej Dolinay

V hustých dažďových lesoch,porastoch rákosia a suchých savanách Afriky a Ázie dnes ešte stále možno nájsť stopy nosorožcov.Tvrdý boj proti pytliactvu dosahuje potešiteľné výsledky,ale stále nemožno tvrdiť,že záchrana je definitívne na dosah.Priblížme si teda ich život,útočištia a predovšetkým dôvody poklesu početnosti.Nosorožec sumatranský(Dicerorhinus sumatrensis) je výlučne pralesným a samotárskym druhom.Je nesmierne obtiažne ho vystopovať a objaviť,keďže obýva rozľahlé teritórium s nesmierne neprehľadným terénom.Živí sa rozličnou vegetáciou.Má najhustejší porast zpomedzi všetkých,hustá hnedá srsť je charakteristická aj pre mláďatá.Ako jediný z ázijských nosorožcov má dva rohy a celkovo je najmenším druhom.Dnes sa vyskytuje už len na ostrovoch Borneo a Sumatra,početnosť sa odhaduje na 250 jedincov.Nosorožec jávsky(Rhinoceros sondaicus) patrí k najvzácnejším cicavcom planéty a je akýmsi fantómom pralesa.Na Jáve žije asi 50 jedincov a drobná skupina asi 10 vo Vietname.Má len jeden roh a takmer žiadnu srsť,o jeho živote sa vie pramálo.Nosorožec indický(Rhinoceros unicornis) dosahuje najväčších rozmerov zpomedzi ázijských druhov a je aj najpočetnejší(stále je to však žalostných 3000 jedincov).Obýva niekoľko národných parkov v Nepále a Indii,kde sú jeho obľúbené biotopy zaplavované oblasti a okraje lesov.V Afrike prežívajú dva(alebo 3?)druhy,konkrétne nosorožec dvojrohý(Diceros bicornis) a nosorožec tuponosý(Ceratotherium simum).Prvý z nich(čierny) bol na pokraji vyhynutia,dnes dosahuje jeho populácia takmer 5000 jedincov.Má dva rohy,živí sa hlavne vetvičkami kríkov a stromov a je známy svojou vznetlivou povahou.Nosorožec tuponosý(nazývaný aj biely) je po slonovi druhým najťažším cicavcom,dosahuje hmotnosti až 3500 kg.Spása predovšetkým trávu a je spoločenskejší než jeho menší africký príbuzný(s početnosťou okolo 20 000 jedincov môže byť ako jediný považovaný za zachráneného).Jeho severný poddruh,o ktorom bude v najbližších riadkoch reč,ale v poslednom čase najviac zaujal širokú verejnosť a existuje na to dobrý dôvod.

Ceratotherium cottoni-tak znie latinský názov nového druhu nosorožca podľa výskumov troch vedcov(jedným z nich je Jan Robovský z Juhočeskej univerzity v Českých Budějovicích).Našli morfologické a genetické rozdiely,ktorými sa líši od južnej formy,predtým považovanej za druhý poddruh.Bohužiaľ,dnes môžme s istotou hovoriť iba o siedmich jedincoch na svete a k dispozícii máme letmé správy o pozorovaniach pár ďalších.Keď napíšem,že piatich z nich som sa dotkol vlastnou rukou,asi mi hneď každý neuverí.Ale môžem s hrdosťou povedať,že je to pravda.Ešte donedávna totiž všetci obývali výbehy Zoo Dvůr Králové,kde som strávil prax v pavilóne nosorožcov.Tu sa im po dlhé roky od čias Josefa Vágnera,zakladateľa tradičného chovu veľkých afrických zvierat,mimoriadne darilo a ich chov je jeden z najlepších na svete.Lenže v roku 2000 sa narodilo posledné mláďa Fatu a odvtedy začínalo byť jasné,že k záchrane druhu ostáva už len veľmi málo času.Na konci roku 2009 teda mohlo dôjsť k veľkej udalosti-4 nosorožce boli premiestnené do rezervácie Ol Pejeta v Keni,kde sa mali vrátiť do svojej pôvodnej domoviny.Sú neustále strážené a ich pozorovania prinášajú nesmierne pozitívne zmeny v ich správaní.Dúfajme,že tento odvážny pokus o zoologický zázrak sa podarí a táto malá skupinka zachráni druh,ktorému sme donedávna tento status ani neprisudzovali.

Veľmi negatívne ma prekvapili ohlasy na tento,podľa mňa výnimočný projekt.Verejnosť protestovala a zoo dostala podmienečné vylúčenie z Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárii(EAZA).Pre mňa bol tento krok obrovskou inšpiráciou a ukážkou toho,že s veľkým odhodlaním sa dajú uviesť do praxe aj tie najodvážnejšie ochranárske plány.Navyše pár mesiacov pred mojím príchodom do zoo cestovali do rezervácie Mkomazi v Tanzánii tri nosorožce dvojrohé,ktoré sa takisto skvele prispôsobili svojmu prirodzenému prostrediu.Ázijské druhy nosorožcov zatiaľ také šťastie nemajú,ich počty v zoologických záhradách sú malé a preto ostáva prioritou záchrana v divočine.Tam však číhajú mnohé nebezpečenstvá.Hlavnou morovou ranou pre stavy týchto hrubokožcov sú pytliaci.Cena nosorožčieho rohu na čiernom trhu je obrovská a chudobní domorodí lovci sú za ňu ochotní riskovať.Pokiaľ sa nezmení názor,že táto časť tela z keratínu(tak ako naše nechty a vlasy) je afrodiziakom a pomáha v liečbe mnohých ochorení,stále tu bude obrovský dopyt po tomto nelegálnom artikli.V Jemene sa zase z rohov vyrábajú rukoväte tradičných dýk.Pevne dúfam,že tento biznis sa podarí zahubiť tak,ako sa to úspešne uskutočňuje v prípade slonoviny.Nakoniec pripočítajme úbytok prirodzeného prostredia a zoznam je kompletný.Vzhľadom na pomalé rozmnožovacie schopnosti nosorožcov súbor týchto okolností predstavuje veľkú prekážku pre ich prosperovanie vo voľnej prírode.

Nosorožce vo všeobecnosti sú samotárske tvory s nervóznou povahou,ktorá je daná ich veľmi slabým zrakom.Orientujú sa najmä čuchom,ktorý majú naopak výborný.Využívajú ho aj pri vnútrodruhovej komunikácii na vyhodnotenie informácií v pachových značkách.Ich koža je hrubá a často pripomína z diaľky stredoveké brnenie.S veľkou obľubou sa váľajú v bahne,ktoré na nej stvrdne a chráni ich pred dotieravým hmyzom.Patria medzi nepárnokopytníky(Perissodactyla) do príbuzenstva koní a tapírov,na nohách majú 3 prsty.Napriek tomu,že vyzerajú nemotorne,sú schopní vyvinúť rýchlosť až 35 kilometrov za hodinu.Gravidita u samíc môže trvať aj viac ako 490 dní a mláďatá sú až do odstavenia pod ich neustálou ochranou.Nie je však isté,či bude pre ne v nepriateľskom svete ešte dosť miesta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?