Nová stanica pre hendikepované a zranené zvieratá sa nachádza pár kilometrov za mestom Vlašim, neďaleko obce Pavlovice. Rozľahlý pozemok na kľudnom mieste disponuje veľkou hlavnou budovou s priestormi pre veterinára a ubytovanie pacientov, zázemím pre správcu, karanténnou budovou a mnohými voliérami a výbehmi. Veľké rozlietavacie voliéry pre vtáky pripravujúce sa na vypustenie tu nájdeme dve. Vybavenie je odmenou za skvele vypracovaný projekt a veľké úsilie, staré priestory v meste totiž už nevyhovovali veterinárnym normám ani kapacite. V ekocentre zostáva expozičná časť pre verejnosť, kde sa ľudia dostanú do blízkeho kontaktu s trvalými hendikepmi (prekonali vážne zranenia neumožňujúce návrat do prírody) a dozvedia sa veľa o ich živote a ochrane. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou (Európsky fond pre regionálny rozvoj) a Štátnym fondom životného prostredia ČR v rámci operačného programu Životné prostredie, Středočeským krajom, Lesy ČR s.p. a mestom Vlašim.
Je neskoré ráno a ja po prvýkrát prekračujem prah hlavnej budovy záchrannej stanice. Miestnosť s krmivami je plná rôznych druhov potravy, je tam zrno, proso, slnečnica, piškóty, orechy, múčne červy a mnoho mliečnych náhrad a konzerv. Po vstupe do obrovského mraziaceho boxu ma zmrazí teplota, ale na laika by určite takto pôsobilo aj krmivo-velké množstvo mŕtvych myší, kuriatok alebo kuracích hláv slúžiacich na kŕmenie dravých živočíchov. Potrava pre zvieratá je získavaná od akreditovanej firmy a na bitúnkoch, v žiadnom prípade nedochádza k vraždeniu kvôli živobytiu pacientov. Ošetrovňa je skvele vybavená a ešte v nej uvidím mnohé zákroky- viac či menej dramatické. Pocit, ktorý som mal pri vstupe do miestnosti s mláďatami a malými pacientmi, sa však nedá s ničím porovnať. Tu sa odohrávajú tie príbehy o návrate späť do prírody po zranení alebo osirení. Alebo aj nie, osud býva vrtošivý. Keď sa pozriete na dážďovníka vypadnutého z hniezda, netopiera nájdeného niekde na zemi alebo na osirelých ježkov, uvedomíte si, akú bolesť dokáže človek zvieratám spôsobiť. Aj keď trpia veľa, nevydajú ani hlásku a bojujú o život až do konca. Najhorším pocitom je sprevádzané prijatie pacienta v beznádejnom stave (smrteľné zranenia a vážne poškodenie), ktorému sa dá pomôcť jedine utratením zamedzujúcim ďalšiemu utrpeniu. Človek bohužiaľ napácha svojím správaním takýchto prípadov veľa a ošetrovateľ musí byť pripravený aj na túto situáciu. Prial by som tento zážitok každému, pretože len keď niečo vidíme na vlastné oči, uvedomíme si plný rozsah skutočnosti. V stanici ale na takéto smutné premýšľanie čas nezostáva, je potrebné sa plnohodnotne postarať o zvieratá.
Keď do stanice dorazí nový pacient, urobia sa najskôr všetky potrebné úkony. Zviera sa v prípade potreby provizórne ošetrí, zbaví parazitov a potom ho prezrie veterinár. Ak má šancu sa uzdraviť, putuje naspäť a dostane svoj box, voliéru, výbeh alebo iný adekvátny priestor. Teraz nastáva čas pre ošetrovateľa, aby zvolil správnu potravu a dodržal postup liečby. Naozaj to nie je tak jednoduché, ako sa zdá a často trvá dlho, než začne zviera reagovať na svoj výživový program pozitívne. U dospelých živočíchov je to ľahšie odhadnúť, ale kvôli veľkému stresu často odmietajú príjem potravy a na rad potom prichádza umelé kŕmenie. S mláďatami je situácia celkom iná. Tak napríklad mladý holub hrivnák dostane sondou do hrvoľa zmes pre malé papagáje zmiešanú s vodou, malá belorítka múčne červy a opustené mláďa ježka mliečnu náhradu pre mačiatka . Veľmi ťažko sa odchovávajú niektoré druhy spevavcov, obzvlášť keď sa ide o holé mláďatá vypadnuté z hniezda. Je krásne sledovať, že počty uzdravených pacientov sa neustále zvyšujú a to nielen vďaka tvrdej práci zamestnancov, ale aj vďaka skvelému vybaveniu v nových priestoroch stanice. Trvalo približne tri týždne, než sa uzdravila malá sýkorka veľká, dve belorítky, tri dážďovníky a jeden netopier hrdzavý -všetkých sme s potešením vypustili. U mnohých zvierat ale dôjde k takej ujme na zdraví, že sa z nich môžu stať len trvalé hendikepy. Dnes už nie je núdza o dostatočný priestor pre ubytovanie týchto prípadov, čo je obrovský rozdiel oproti situácii pred postavením nového areálu neďaleko Vlašimi. Navyše títo stáli pacienti sa po dostavaní expozičnej časti stanú vlajkonosičmi ochrany prírody a poslúžia k hlbšiemu pochopeniu problematiky od návštevníkov. Keď uvidíte sokola so spáleným krídlom od elektriny, s ktorým už nikdy nebude lietať, váš postoj už snáď nebude tak ľahostajný ako predtým. Čím viac sa budú ľudia zaujímať a prispievať, tým kvalitnejšia starostlivosť bude zvieratám poskytnutá. Je tiež dôležité predchádzať nehodám a premýšľať dopredu, aby čo najmenej dochádzalo k zraneniam a utrpeniu zvierat. V ekocentre vo Vlašimi sa vo veľkom rozdávajú ekorady a každý sa tu môže dozvedieť niečo nové a poučné. A tiež odniesť si domov rovnako hrejivý pocit ako ja.
televízna reportáž o záchrannej stanici:
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10122427178-udalosti-v-regionech-brno/311281381900807-udalosti-v-regionech-vikend/obsah/166173-vlasim-stavi-novou-zachrannou-stanici-pro-zvirata/
