Ljuba-mamutie mláďa zamrznuté v čase

Autor: Matej Dolinay | 13.9.2011 o 9:16 | (upravené 13.9.2011 o 14:33) Karma článku: 5,77 | Prečítané:  870x

Keď v máji  roku 2007 na polostrove Jamal v severozápadnom kúte Sibíri narazil pastier sobov Juri Khudi na zamrznuté mláďa podivného zvieraťa trčiaceho z ľadu,  ihneď spoznal,  že sa nejedná o nič obvyklého. Práve naopak -objavil doteraz najzachovalejšie telo mamuta v histórii. Bolo na znak vďaky pomenované Ljuba po jeho manželke, čo si tento muž z jedného z najdrsnejších kútov sveta naozaj zaslúžil. Svoj nález nepredal (ako je to na Sibíri s pozostatkami mamutov zvykom), ale upovedomil o ňom ľudí z najbližšieho lokálneho múzea a pomohol pri jeho preprave. Po 40 000 rokoch pod ľadom Ljuba vyšla na povrch, aby pomohla pochopiť vyhynutie mamutov a priniesla nový obzor do vedeckej budúcnosti spojenej s klonovaním.  

embryo myši s fungujúcim génom vakovlkaembryo myši s fungujúcim génom vakovlka

Najznámejším vyhynutým chobotnatcom je bezpochyby mamut srstnatý (Mammuthus primigenius). Jeho predkovia opustili Afriku zhruba pred 3,5 miliónmi rokov a rozšírili sa do rozľahlých trávnatých a lesných ekosystémov Eurázie. V strednom pleistocéne (pred zhruba 400 tisíc rokmi) sa na pláňach severnej Sibíri objavili prví príbuzní malej Ljuby, dokonale adaptovaní na chlad vďaka dlhej srsti a malým ušiam zamedzujúcim stratám tepla. Pretože mamuty boli po smrti dokonale konzervované zamrznutou pôdou, mnoho ich pozostatkov zostalo takmer neporušených až do dnešnej doby. Kedysi putovali po trávnatých stepiach siahajúcich od Írska cez Kamčatku až na Aljašku a Kanadu, kam sa dostali vďaka pevninskému mostu medzi Áziou a Severnou Amerikou. Tráva a lístie zakrpatených stromov im poskytovali dostatočnú výživu, rovnako ako ďalším zástupcom vtedajšej megafauny -srstnatým nosorožcom, bizónom alebo obrovskému jeleňovi rodu Megaloceros. Bylinožravcom boli v pätách jaskynné levy, hyeny, alebo obrovské krátkohlavé medvede, ale na dospelého mamuta s veľkosťou podobnou dnešným slonom si netrúfol ani jeden z nich. Navzdory tomu mamuty v čase pred 14 000 až 10 000 rokmi zmizli z obrovských území svojho niekdajšieho výskytu. Existuje mnoho vysvetlení náhleho úpadku -extrémne nebezpečná choroba, požiare alebo záplavy a tak ďalej, ale ako najspoľahlivejšia sa javí hypotéza, že k nemu došlo v dôsledku konca doby ľadovej. Ten priniesol rapídny nárast teplôt a zmenu vegetácie -predpokladá sa, že až 90% pôvodných mamutích biotopov zmizlo. Navyše pred asi 40 000 rokmi sa objavili v Eurázii moderní ľudia, ktorí mamuty lovili a ich telá nevyužívali nielen na obživu, ale aj na mnohé ďalšie účely. Debata o vyhynutí pleistocénnej megafauny je jednou z najživších medzi paleontológmi, ale je zrejme nemožné, aby bola rozriešená v súlade s názormi všetkých strán. Niektorí vedci zastávajú názor, že ľudské vplyvy na ich populácie boli pre kolaps dostačujúce, iní stavajú do popredia klimatické zmeny. Ja osobne prikladám najväčšiu váhu druhej možnosti, ale ľudská aktivita bola zrejme tým posledným klincom do rakvy. Perfektne zachovalé mláďa mamuta s mäsom a vnútornosťami malo odhaliť nové fakty o záhade.

Dan Fisher bol prvým človekom, ktorého po objave Ljuby kontaktovali. Už viac ako 30 rokov sa zaoberá životom pleistocénnych mamutov a mastodontov na University of Michigan a uskutočnil mnohé zaujímavé experimenty. Pokúsil sa prísť na to, akým spôsobom mohli lovci konzervovať mäso tak, aby naň nepôsobili rozkladné procesy. Naporcoval konské mäso nástrojmi podobnými tým prehistorickým, ktoré si sám vyrobil a vložil ho do rybníka. Vďaka baktériám Lactobacillus bolo mierne kyslé a vydávalo zápach, ktorý odpudzoval zdochlinožravce. Fisher mäso plávajúce na vodnej hladine každé dva týždne od februára do neskorého leta ochutnával, aby dokázal, že takýto spôsob uskladnenia mohol existovať u lovcov mamutov. Takmer dokonale zachované mláďa pre neho znamenalo úžasnú vzorku pleistocénneho živočícha v stave, v akom umrel. Dlhoročným výskumom dokázal, že na kloch je možné zrekonštruovať život daného jedinca. Našiel na nich štruktúry podobné letokruhom stromov -hrubé vrstvy ukazujú na letnú hojnosť potravy, tenšie zase na nedostatok a hladovanie počas zimy. Z náhleho narovnania vrstiev spoznal 12. rok života mladého samca, ktorého matka a celé stádo po dosiahnutí pohlavnej dospelosti opustilo a na koreňoch klov našiel známky choroby alebo inej príčiny smrti starých jedincov. Na mnohých kloch našiel dôkazy o love mamutov s informáciami o kondícii zvieraťa a čase útoku a taktiež odhadol vek najmladšieho objaveného kla z Wrangelovho ostrova na 3900 rokov. Teraz mal pred sebou mliečne kly mláďaťa spojené s jeho telom, čo mu na rozdiel od predošlých prípadov ohromne pomohlo interpretovať informácie ukryté vo vnútri. Na základe stupňa vývoja jej klov v porovnaní s dnešným slonom bol vek Ljuby odhadnutý na 4 mesiace, Fisher ho ale skúmaním vrstiev slonoviny stanovil na jeden mesiac. Pri ľahkom rozmrazení jej tela pre účely autopsie zacítil známy kyslý zápach baktérií Lactobacillus, ktoré zrejme spôsobili aj záhadné oddeľovanie mäsa od kostí a slabé ukotvenie zubov v spojivovom tkanive. Chobot a ústnu dutinu malo mláďa plné zmesi bahna a piesku, podľa čoho sa príčina smrti odhaduje na udusenie v bahnitom brehu rieky alebo v malom jazierku(tam mohli pôsobiť baktérie). V čreve sa našli zvyšky trusu dospelého mamuta, pravdepodobne matky. Bol na skvelý dôkaz evolúcie a príbuznosti, pretože aj dnešné mláďatá slonov požierajú výkaly matky kvôli získaniu mikróbov potrebných na trávenie rastlinnej potravy. Ljuba zomrela už mesiac po svojom narodení, zanechala však za sebou dôkladné svedectvo o svete mamutov a oživila myšlienku na ich znovuzrodenie.

Každý nový nález mamutích pozostatkov vyvolal do istej miery diskusiu o klonovaní, Ljuba ale zašla ešte ďalej. Vďaka dokonalému stavu jej tkanív by bolo možné získať kompletnú genetickú výbavu na výrobu jedinca jej druhu. V skutočnosti nie je ani potrebný celý genóm, pretože 70% percent z neho už poznáme vďaka práci skupiny vedcov z Pennsylvania State University v USA. Stále je to ale celkom ťažká úloha, veď kompletná sekvencia DNA sa u mamuta odhaduje na 4,5 bilióna párov báz. Informáciu je nutné dostať do podoby chromozómov, zatiaľ sa ale nevie, koľko ich prehistorické zviera malo. Vedci sa pokúsili získať mamutí genetický materiál modifikáciou 400 000 lokusov na chromozómoch afrického slona, ​​ktorými sa od neho líši. S informáciou o rozložení chromozómov sa ich môžu vedci pokúsiť vložiť do vajíčka slona, ​​pričom jeho jadro vymenia za mamutie jadro vzniknuté obalením chromozómov membránou. Potom elektricky stimulujú vajíčko k deleniu na embryo, ktoré následne vložia do maternice slonice. Podobný postup bol použitý u ovce Dolly v roku 1996, každopádne s mamutom je to niečo úplne iné. Zatiaľ sa ani nevie, ako vytvoriť bunkové jadro a sú tu mnohé ďalšie úskalia. Ale prečo sa vôbec pokúšať priviesť k životu mamuta? Bol by to neuveriteľne vzrušujúci projekt, ktorý by vedu posunul o veľký skok ďalej, ale kde by mamut vzkriesený po tisíckach rokov žil? Vhodné prostredie pre neho dávno zaniklo a navyše boli mamuty rovnako ako dnešné slony veľmi inteligentné a sociálne žijúce cicavce. Vytvoriť celé stádo obrov by bolo ohromne nákladné, o tom niet pochýb. Informácie získané zo štúdia mamutieho genómu by mohli byť využité skôr na záchranu druhov nedávno vyhubených človekom, pre ktoré sa ešte dajú nájsť vhodné lokality . V roku 2008 vedci oznámili, že sa im podarilo oživiť DNA vakovlka, vyhubeného v roku 1936, jej vložením do myšieho embrya. V ňom sa začala neskôr tvoriť kostra, ktorú bolo vidieť vďaka špeciálnemu farbivu. Na vytvorenie samotného vakovlka to však nestačí, jeho genetický materiál je vraj príliš degradovaný. Vedci sa však zhodujú, že vyhynutie nie je nevyhnutne pre gén trvalým pojmom. Fungovanie génu vakovlka v myšom embryu je toho jasným dôkazom. Týka sa ale aj mnohých druhov súčasných zvierat. V Zoo San Diego a v Audubonovom centre pre výskum ohrozených zvierat v New Orleans uchovávajú zmrazenú zoo, ktorú tvorí DNA dnešných ohrozených živočíchov z celého sveta. Tento materiál môže v budúcnosti poslúžiť na nápravu prípadnej katastrofy v podobe vymierania druhov. Dúfajme, že k takejto situácii nedôjde a že sa skôr podarí priviesť tvory ako vakovlk alebo zebra kvaga späť medzi živé. Klonovanie dávno vyhynutých zvierat sa z ekonomických, praktických a etických príčin zrejme neuskutoční, nemôže nám teda 40 000 tisíc rokov stará Ljuba poslúžiť skôr ako návod na uchovanie biodiverzity v budúcnosti?

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?