Morfologické odlišnosti úhorov európskych-prečo je to tak?

Autor: Matej Dolinay | 22.9.2011 o 18:50 | (upravené 22.9.2011 o 19:07) Karma článku: 5,59 | Prečítané:  1119x

Tvar hlavy u úhora európskeho (Anguilla anguilla) nie je v rámci druhu jednotným znakom. Existujú jedince so širokou a mohutnejšiou hlavou a tiež ďalšie s dlhou a pretiahnutou. Morfologická špecializácia na úrovni jedinca(fenotypová plasticita) nebola doteraz dostatočne preskúmaná a tento modelový druh nám poskytne výborný príklad pre jej pochopenie.

Jednotlivé jedince v populácii sa snažia získať čo najlepšiu potravnú ponuku a biotopy pre seba, čo vedie k individuálnej fenotypovej špecializácii. Pokiaľ táto skutočnosť vedie k morfologickým odlišnostiam, nazývame to geografickým polymorfizmom. Nemusí sa to diať na veľkých územiach, stačí napríklad jedna stredne veľká rieka s populáciou úhorov. Prečo majú niektoré z nich menšie a subtílnejšie hlavy a ostatné širšie a mohutnejšie? Štúdia francúzskych vedcov pomocou značkovania, telemetrie a izotopovej analýzy hľadala odpoveď na túto otázku. Boli sledované jedince s rôznym morfologickým typom -ich potrava, kondícia a miesta, kde sa pohybovali. Konečné zistenia boli veľmi zaujímavé. 

Úhory s väčšími a širšími hlavami sa vyznačujú lepšou kondíciou a obsadzujú stred rieky. Žijú teda v najhlbšej vode s najbohatšou potravnou ponukou, v ich potrave je oveľa vyššie zastúpenie rýb ako u jedincov s menej extrémnymi morfologickými znakmi (užšia a menšia hlava). Tie nájdeme prevažne v blízkosti brehov rieky, kde sa ich potrava skladá predovšetkým z článkonožcov. Vnútrodruhové súperenie u úhora teda dospelo k zaujímavému bodu, keď dominantné morfologicky odlišné jedince loviace väčšiu korisť obývajú inú časť vodného toku ako tie slabšie. Ukazuje sa, že medzi jedincami s menšou a užšou hlavou je väčší podiel samcov, čo môže súvisieť s tým, že samice kvôli kladeniu ikier potrebujú energeticky výživnejšiu potravu. Pre dokonalejšie pochopenie života úhorov je potrebné vziať do úvahy ich prevažne nočnú aktivitu a predovšetkým spôsob rozmnožovania. Patria medzi katadromné ​​druhy, ktoré tiahnu do mora, aby sa rozmnožili. V Sargasovom mori dospelé jedince uhynú a ich potomkovia sú po dobu 3 až 4 rokov unášaní Golfským prúdom, pričom sa z lariev pripomínajúcich listy vyvinú v monté -malé úhory. Tie potom putujú proti prúdu riek, alebo zostávajú v brakických vodách pri pobreží. Z jedincov v sladkej vode sa väčšinou stávajú samice, naopak slanšia voda stimuluje vývoj samčích gonád. Kvôli výstavbe priehrad a regulácii vodných tokov je dnes ale rozmnožovací cyklus úhora značne poškodzovaný a musí byť vysádzaný vo väčšine európskych krajín. A práve v sladkej vode dochádza k zaujímavej morfologickej odlišnosti jedincov v závislosti od prostredia a potravy. Je zrejmé, že úhor riečny predstavuje pozoruhodný živočíšny model, ktorý si zaslúži bližšiu pozornosť. 

Existenciu dvoch foriem u úhora európskeho potvrdzujú na základe svojich úlovkov mnohí rybári. Každá z nich býva zastihnutá na inom mieste a berie na inú návnadu. Neplatí to len o riekach, ale aj o rybníkoch a jazerách. Môj priateľ a dlhoročný rybár Ján Pelcz je úhormi naozaj fascinovaný.,, Jedince s úzkou hlavou berú v prevažnej väčšine na návnadu z článkonožcov, zatiaľ čo na rybku sa chytí skoro vždy silný širokohlavý úhor, "hovorí. Ďalej potvrdzuje, že zatiaľ čo úzkohlavé úhory sa zdržujú skôr pri brehu, tie veľké sa pohybujú v hlbšej vode.,, Keď na návnadu zaberie väčší úhor, prehĺta ju na mieste, tie s úzkou hlavou s ňou najskôr plávajú preč a je nutné počkať, než sa do nej pustia, "upozorňuje ma a zhodujeme sa v tom, že silný jedinec s vysokým postavením v hierarchii svoju korisť nemusí žrať niekde v úkryte a preto s návnadou nepláva ďalej.,, Čo sa týka pomeru pohlaví medzi dvoma typmi, tam si nie som vôbec istý, "dokončuje a mňa napadá otázka, ktoré jedince by za normálnych podmienok dorazili úspešne do Sargasového mora, aby sa rozmnožili? Je možné, že sa to kedysi darilo len úhorom s mohutnou hlavou? Dnes už sú európske úhory takmer všade umelo vysadzované, ale niektoré posledné prirodzene žijúce populácie by mohli poskytnúť odpoveď.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?