Monofyletická čeľaď Thamnophilidae patrí do skupiny Suboscines v rámci spevavcov(Passeriformes).Jednotlivé druhy sú si na prvý pohľad veľmi podobné správaním aj morfológiou. Ako je teda možné, že okolo 200 druhov mravčiarikov z celej latinskej Ameriky žije často vedľa seba a nekonkurujú si? Je to spôsobené extrémnou špecializáciou na mikrohabitaty a určitú korisť. Drvivá väčšina druhov sa nevyskytuje vo vyšších polohách než 1300 metrov nad morom, majú koniec zobáka typicky zakrivený, živia sa výhradne článkonožcami, sú monogamné s osobitnými sociálnymi štruktúrami. Čo sa týka sfarbenia pohlaví, sú medzi nimi dve skupiny -u prvej majú samce hlavne odtiene šedej (s rôznym prúžkovaním a bodkami) a samice sú zase sfarbené dohneda (rôzne časti tela tiež do oranžova a prúžkované). Druhou skupinou sú striktní nasledovníci lúpeživých mravcov, ktorí rozdiely medzi pohlaviami majú minimálne alebo vôbec.
U mravčiarikov mláďatá zostávajú v blízkosti rodičovského páru ešte nejakú dobu po preperení do šatu dospelých. Sú sfarbené podobne ako samice, ale dajú sa rozpoznať podľa peria, pretože preperenie u nich prebieha v najmenej dvoch fázach. Na lesných čistinách s hojnosťou potravy sa dá naraz pozorovať niekoľko mravčiarikov pohromade a často sú to príbuzné jedince. U mnohých iných vtákov sa mláďatá osamostatňujú oveľa skôr a ich perie je už po prvom preperení navlas rovnaké s tým dospelým. Mravčiariky obývajú predovšetkým lesný podrast, ale aj prízemie pralesa alebo strednú etáž pod najväčšími korunami stromov. Najznámejšie druhy sa špecializujú na mravce. Lepšie povedané, na sledovanie mravcov. Mohutné kolónie dravých ecitonov (Eciton burchelli), čo sú lúpeživé mravce, prechádzajú pralesom a zabíjajú všetko, čo premôžu. Drobné vtáky sú im v pätách, poskakujú okolo a sledujú dianie naokolo. Korisť vyplašená mravcami by za normálnych okolností zostala nehybne schovaná v pôde alebo opadanom lístí, teraz ale uteká a ponúka sa mravčiarikom ako ľahká obživa. Väčšina druhov tejto čeľade si zháňa svoju potravu aj bez pomoci mravcov -každý z nich má svoj mikrohabitat, v ktorom sa špecializuje na určité článkonožce. Vďaka tomu môže aj viacdruhové spoločenstvo mravčiarikov žiť na obmedzenom území a nekonkurovať si.
